Montevideo
Dnes sme sa zobudili do sychraveho rana.
Vonku hmla, oblaky viseli pomaly az na zem a pohlad z okna na hole stromy vo mne evokoval pocit neskoreho novembra. Ranajkovali sme na 11 poschodi nasho hotela a tak sme mali vyhlad na strechy okolitych domov a ja som sa stale nemohol zbavit dojmu, ze su pokryte inovatou. Brrrr.
Naobliekali sme sa pre istotu poriadne (Juri, doslo na Tvoj Polartec, aj ked zatial len skusobna jazda - dikeeees) a zbehli sme na recepciu. Tam sme dostali do ruky mapu, par infosiek a dohodli sme s milym ujom recepcnym, ze nam na vecer bookne miesto v nejakej milonge aby sme si pozreli nieco z miestneho folkloru.
Potom sme uz vybehli do mesta. Vonku nebolo az tak nechutne zima ako to vyzeralo z vnutra, dnes sa to pohybovalo od 11 do 14 stupnov ale slnko sa nie a nie ukazat. Podla toho budu vyzerat aj tie fotky - cista depka party.
Musim hned na uvod povedat, ze Montevideo v tomto rocnom obdobi nie je nic moc. Samotne mesto je dost sive a nevyrazne a ak este stisite slnko na minimum a pridate trochu hmly, tak je to cista smrt. Ale ludia su skveli. Kazdy rad pomoze, prihovori sa.
V Montevideu toho vela nie je. Je to take mesto, kde je kopec obytnych budov, obchodov a roznych restauracii ci kaviarni a kopec soch ale chyba tomu nejaka vyznamna vec. Ako hovori moja mamka: "Nema sa Ti pohlad na com zastavit."
Takze sme dnesny den pojali prechadzkovo a urobili sme si taky maly okruh mestom a pozorovali co sa okolo nas deje. Stale sa radi zastavujeme pri kazdom stanku kde sa predavaju nadobky na Yerba Mate - ich caj, ktory si kazdy nosi v termoske. Resp. ako sme odhalili, oni si v tej termoske nosia len vodu. V nadobke, ktora je povacsine z dreva, velmi pekne opracovana, maju rozdrvene listky caju rozmiesane na hustu kasu a tam si doplnaju z termosky vodu a to bud horucu alebo studenu, podla pocasia a nalady. Stale ma fascinuje, ze naozaj kazdy druhy clovek ma so sebou tu remosku, nadobku s nerezovou slamkou a ci v buse, na ulici alebo v robote sa tym stale nalievaju. Dnes sme v stankoch natrafili aj na krasne kozene tasky v ovalnom tvare, kde si mozu ulozit celu termosku aj s hrncekom, ci ako by sa dala nazvat ta ich nadobka.
Co sa tyka mien a ceny tak vymenny kuzr vychadza tak, ze jeden uruguajsky peso ma zhruba hodnotu nasej koruny a aj ceny maju velmi podobne alebo mierne nizsie.
Cele mesto vyzera tak trochu ako u nas pred revoluciou - sivo. Je tu vsetko ale chyba tomu iskra. Ked drzite pohlad pri zemi tak vidite plne obchody, restauracie a firmy ale akonahle zdvihnete zrak, vidite sive vysoke budovy, ktore za poslednych 100 rokov nikto neopravil, nenatrel a ani neoprasil.
Maju tu kopec namesti, ktore tiez zrovna neoplyvaju krasou ci napaditostou. Hladal som Plaza de Armaz aby som podporil Petovu teoriu, ze kazde (spanielske/portugalske) mesto ma namestie Plaza de Armas. Skutocne sme ho doteraz nasli vsade. Tu nie. Ale zato Libertador nesklamal, ten je vsade. Montevideo ma velku taliansku komunitu a mnoho ludi tu hovori viac taliansky ako spanielsky. Nasli sme tu aj Casa Garibaldi - dom, v ktorom isty cas byval taliansky narodny hrdina Garibaldi. Chudak, tiez sa asi v hrobe obracia ked vidi ako ta jeho krasna vila dopadla. Ja jej davam tak 3 roky dokial spadne.
Pri nasej prechadzke sme sa dostali na krizovatku kde bolo na tri svetove strany vidiet vodu a tak sme sa pustili dolu ulicou do pristavu a vybrali sme sa po mole popri rybaroch ticho hladiacich do vody. Priplichtil sa ku nam taky mily psik so zvadnutym uskom a ten nam robil najblizsiu hodinu spolocnost. Bol tu taky nazor z publika, ze Tinka nema ziadne foto so zvieratkom, tak sme jednu imidzofku spravili (vid nizsie). By the way, v kupelni mame mravca ale mame podozrenie, ze nie j domaci montevideodan ale, ze cestuje s nami uz dlhsie a po nociach nas hryzie.
V pristave navyse fukalo a bola nam paradna kosa takze sme sa vratili nazad do utrob mesta a chraneny budovami sme sa nerusene prechadzali dalej. Natrafili sme na jednu utulnu kaviarnicku kde sme nasli mile zhovorcive slecny a posedeli sme si pri empanadas a cajiku. Empanadas su take male peciva z listkoveho cesta plnene vselicim (Jane z Yorku to iste pozna, aj anglani maju cosi podobne, len tomu nevedia dodat ten spravny smrnc) - my sme si dali spenatove a syrovo-sunkove a kedze to piekli priamo na miesto, boli fakt skveleeeee.
Na nase prekvapenie, ked sme vysli z kaviarne tak vykuklo slnko a tak sme sa zasa vratili k vode a presli sme sa promenadou az k plazi kde sme (prisahaaam Mony) chceli zobrat pre istu nemenovanu osobu nejaky ten kamen ale na tu rinavu plaz sme sa fakt neodvazili. (Mony, radsej bez kamena ako s cholerou).
Promenada tu kopiruje okraj takmer celeho mesta takze dalej sme sa rozhodli pokracovat busom MHD. Nasli sme nejaku zastavku a okolostojaci ludia vidiac nase dezorientovane pohyby sa nas opytali, ze kam chceme ist. Jeden nechutne kychajuci pan nam poradil akym busom sa dostaneme k palacu - vladnej budove a hned sa pridali aj dve damy a zivo rozoberali, ktorymi vsetkymi spojmi sa da dostat k palacu. Majuc traumu z buenosairskej MHD som sa rovno opytal kolko sa plati a pripravil si drobne. Nastastie sa plati bud u vodica alebo u sprievodcu. Ak ma autobus na palube sprievodcu, je to oznacene vyraznym napisom za prednym sklom takze uz pri nastupe do budu je to kazdemu jasne. Ked sa priblizil cas vystupovat, zo vsetkych stran sa hrnuli upozornenia, ze na dalsej zastavke mame ist dolu.
Vladny palac je uplne najkrajsia budova v celom meste a je to skutocne nadherna stavba. Obrovska a majestatna - no proste taka, aka ma byt. Nic moc sa okolo nej nedeje. Par policajtov a deti s dzavotom vychadajuce z jej utrob po exkurzii.
Od palaca sme sa vratili do inej casti pristavu, kde sa nachadza Mercado del Puerto, co je miesto, ktore nam bolo odporucane ako to kde sa da dobre najest. Ide o velku krytu trznicu, v ktorej vnutri sa ale nanachadzaju stanky ci obchody ale restauracie a kaviarne. Vzhladom k tomu, ze ja som mal chut na rybacinu, usadili sme sa v restauracii kde sa podavali aj vodne zivocichy. Zaujala nas skupinka starsich panov, ktori sedeli nedaleko okolo stola, asi osem ludi, a viaceri z nich mali gitary. Len tak pre seba si pre zabavu spievali a hrali a bolo to uplne uzasne. To nebolo ako ked spitak spieva Na Kralovej holi... Im to normalne ladilo a mali dobre hlasy. Vzdy sa jeden postavil a zacal spievat a ostatni sa pridali k spevu a sprevadzali ho na gitare. Bolo naozaj velmi prijemne ich pocuvat a samozrejme, ze sme sa potesili ked zacali uruguajsku verziu Guantanamera, Besame mucho a Baila Baila.
Po ako vzdy desivej davke grilovanej ryby (ja) a rize s morskymi plodmi (Tinka) sme sa odgulali na najblizsiu autobusovu zastavku kde sme zas vyvolali vseobecnu diskusiu o tom, ktore autobusy idu na stanicu Tres Cruces, ktora je blizko nasho hotela. V Montevideu maju totiz taky pekny zvyk, ze na zastavke su vypisane cisla autobusov ale nedozviete sa kam idu a ani v akych intervaloch a ci vobec v dany den idu. Cestovny poriadok jednotlivych liniek sa zrejme traduje ustnym podanim z pokolenia na pokolenie. Takze sme nadhodili otazku do plena, okolostojaci sa poradili a nakoniec sa dohodli na troch cislach busov, ktore nam odporucali. Chvilu sme cakali a potom sa dovalila jedna z tych starych suniek naplnena po okraj cestujucimi. Tento autobus mal sprievodcu takze nebol problem si kupit listok a po 20 minutach jazdy sme sa dostali na namestie s terminalom Tres Cruces. Tam sme objavili krasnu sochu Jana Pavla II. (resp. Juan Pablo II.), ktoru mu postavili ako prvemu papezovi, ktory navstivil Uruguay.
Na hoteli sme si dali pauzu a potom sme sa pesi vybrali do El Milongon, podniku kde sa o 21:30 zacinalo predstavenie zamerane na hudbu a tanec. Tinka genialne vytycila najlepsiu moznu trasu po ulici La Paz a vdaka nej sme sa tam i nazad dostali velmi rychlo (musel som to tu napisat lebo mi pilila usi aka je genialna, tak je prosim napiste zopar teplych slov do komentara, ze aka je super).
Nas osobny casnik Carlos nas usadil priamo oproti tanecnemu parketu, takze sme z nejakych mne neznamych pricin mali najlepsie miesta napriek tomu, ze sme prisli posledny. Dostali sme skvele uruguajske vino (a to uz je co povedat ked mne chutilo vino) a rozne tapas (take mini-pini vselico na zahryznutie ako napr. vyprazane mozarellove tycinky a pod.) a so zaujmom sme sledovali spevakov a specvacky, gitarovych virtuozov a tango tanecnikov. Bolo to velmi pekne pripravene, ti ludia maju zjavne tango v krvi a spievat tiez vedia. Tinkinu genialitu ocenil aj jeden z ucinkujucich, (spevak), ktory jej ako jedinej pobozkal ruku a osobne sa s nou rozlucil.
No a potom uz len cesta na hotel (genialne kratkou a priamou cestou po ulici La Paz, ktoru vymyslela Tinka) a zalomit pretoze zajtra rano letime (zasa raz) do Argentiny.
Komentáře
Přehled komentářů
Podla mna Yerba Mate je len kryci nazov, v skutocnosti je to obdoba nasich ploskaciek, ked tanm je taka zima. A hoci sa tato cast dennika zacinala dost skepticky vzhladom na pocasie a na tie budovy, podla mna ste prezili pohodovy a pestry dovolenkovy dnik, ktory by som hned bral.
pekny den vam tam odtial tu ;-)
(Jana z Jarku ;-), 13. 6. 2007 15:01)
..ano mame tu take "kolaciky" ale nechutia mi..nastastie nie sme odkazani na stravu typu "fish and chips" na ktore si anglicania radi vylievaju asi 2dcl octu a tvaria sa,ze nic chutnejsie nejedli ;-))
..anyway kedy sa stavite v Yorku? ;-))
...a dalsia otazka ...preco vynechavate Quito?...a "la mitad del mund?"
..pohlad na Cotopaxi a atd..
Velmi sa ponahlate naspat? ;-))
list
(teta Lida z Košíc, 13. 6. 2007 13:48)
Milá Martinka,
mamka mi poslala adresu denníka, tak si čítam o nádherných miestach, o ktorých píšete a Bohu ďakujem za tú možnosť, ktorá sa pre mladých otvorila po novembri 1989´. Cestovaním sa získa veľa skúseností, zážitkov, človek zistí, že na celom svete žijú ľudia rovnakým životom, trápia ich rovnaké starosti, sú šikovní i leniví, skoro ako doma. Prajem Ti Martinka aby si sa zdravá vrátila, plná radosti ,tak ako ťa poznám. Boskávam Ťa a dávaj na seba pozor.
piknik
(krstná dcéra v zastúpení, 13. 6. 2007 11:03)krstňa pozdravuje krstnú, dnes má piknik po anglicky, brala košík, deku, toastové chlebíky, aby sa dali na trojuholníky, zošit a ešte neviem, čo, máš na ňu myslieť - aj na kmotru, dnes sa potí na skúške
Tinka - slniecko
(Eva leasing, 13. 6. 2007 10:13)
Všetci, čo poznáme Tinku vieme aka je uzasna.Hovori
to aj jej mamka (ehm ... niekedy)je to jej slniečko.
Sledujem vase zazitky so zaujmom (zakusok k rannajsej kave). Dúfam, že ke´d sa vratite vydate knihu, bude to uzasna konkurencia pre Sustiho.
Este vela krásnych chvil a stastny navrat.
opäť ja
(magočka9, 13. 6. 2007 8:11)vidím že si viete stále poradiť resp. je dobré, že si dáte poradiť, to ocenenie sa mi páči a to ju ešte nevidel tancovať?! myslím si, že aj to chladnejšie počasie je na niečo dobré - aspoň prevetráte aj šatstvo na zimu, čo ste brali so sebou a vyvetrá sa vám letné, ktoré asi nedávate do práčovne?? :-)
Jeden nechutne kychajuci mlady pan
(Orso, 13. 6. 2007 19:19)