Po 5 minutovej porade prisli na to, ze aj SATA letenka je cestovny doklad a opytali odo mna studentsku kartu, kedze sa jedna o studentsku letenku. Dal som im svoju staff kartu, na ktoru bola letenka vystavena a slecnu to v tej chvili prestalo zaujimat a venovala sa nasej batozine. Upozornila nas, ze pri prestupe v Buenos Aires si musime vyzdvihnut batozinu, prejst cez colnikov a znovu batozinu podat. Potom prisli na rad miesta v lietadle. Slecna nam ponukla, ze nam urobi seating, na co sme zdvorilo odpovedali, ze netreba, lebo to uz urobila tetka v Aerolineas Argentinas v Buenos Aires. Aj tak nam slecna urobila seating a just nam dala ine sedadla ako sme mali povodne. Nakoniec nam odovzdala boarding passy, nase pasy a batozinove listky a poslala nas zaplatit letiskovy poplatok. Tak sme sli k inemu okienku kde sme im dali pre istotu vsetky papiere co sme mali, zaplatili par dolci a dostali sme dalsiu nalepku. S touto nalepkou sme isli k dalsej tete o par metrov dalej, ktora si nalepku oskenovala a pustila nas dalej. Tam zas cakali imigracne uradnicky a zasa v tandeme - jedna uruguayska a jedna argentinska. Uruguayska si so zaujmom listovala v pasoch a bolo jej vidiet na tvari, ze rozmysla nad tym, preco asi niekto vstupuje a vystujuje z Argentiny kazdy druhy den. Jej Argentinska kolegyna sa tiez zjavne nevyspala pretoze na vstupny formular do Argentiny pozerala akoby ho videla prvy raz v zivote a potom zmatene kruzila peciatkou nad papierom a aj tak ju buchla tam kde nemala. Po kratkom rozmyslani cast formularu jednoducho hodila do kosa. Aj tak tam skoncia napokon vsetky tie papiere...

Leteli sme nejakym Boeingom v celkom dobrom stave a kym nam letuska stihla ukazat nudzove vychody, uz sme daaaavno chrapali. Ale to len preto, ze sme na zemi trcali este dobrych 20 minut. Zobudili sme sa len ked sa podavali napoje.

Pristatie na letisko J. Newbery v Buenos Aires bolo takmer hladke (asi maju spevneny podvozok). Po pristati sme si vyzdvihli batohy a zasa sme sli na check-in. Ako sa dalo cakat, mladik za prepazkou mal psychicky problem s nasimi boarding pasmi a siel sa poradit na druhy koniec haly. Zrejme pochodil kedze sa uz nevyskytli dalsie otazky.
Potom nasledovala klasicka hra, hadaj z ktorej brany sa nastupuje do lietadla a predbezne vyhrala brana c.12. Kedze sme boli bez ranajky nic, nasli sme food court a postupne sme obiehali jednotlive sekcie aby nam vsade ospali pracovnici zvestovali, ze je este dost skoro na to aby otvorili ale napokon sa jedna slecna nad nami zlutovala a urobila nam omelety, ktore sme zapili pol litrom pomarancoveho dzusu. Konecne najedeni sme sa vybrali k odletovej brane a ako sme zistili napokon vyhrala brana cislo 11. Busom nas priviezli na plochu kde stal postarsi McDonnel Doulglas MD-80, do ktoreho sa nastupuje zo zadu, co mi z nejakych pricin pripadalo smiesne ako tam ludia miznu v utrobach toho zadku.

V najnovsom palubnom casopise bol akurat clanok o meste Salta, kam sme prave smerovali, takze sme si pozreli par obrazkov a precitali par reklamnych turistickych sloganov. Po starte nam rozdali take papierove krabicky s krekrami s prichutou sunky (tip pre CSA ako nahradit uz aj tak mini bagety so sunkou), cerealnou tycinkou a jednym cukrikom s broskynovym eckom. Cim viac sme sa blizili na severozapad Argentiny tym hornatejsi teren sa pod nami objavoval. Pristatie bolo krasne kedze navokol sa rozprestierali krasne hory.

Po prilete sme hned sadli do mikrobusu, ktory nas zobral na autobusovu stanicu, kde sme obetovali 16 korun za uschovnu batozin (skoro ako v Londyne, co Mony ?) a pre istotu sme sli k okienku spolocnosti Andesmar pretoze od nich sme mali elektronicky listok na autobus, ktorym sme mali o 20:50 pokracovat do San Salvador de Jujuy. Ujo za prepazkou najskor zufalo studoval papier, co som mu podal aby prisiel na to, co to vlastne je a potom niekam telefonoval. Vysledok bol taky, ze listky su OK ale zmena planu, odchadza sa uz o 19:30. Ta diky. Nasou druhou zastavkou bol hotel Munay kde sme sice neboli ubytovani, ale v nasej nasledujucej zastavke v San Salvador de Jujuy sme mali rezervovanu izbu v Hosteria Munay, co je ich spriateleny podnik. Rezervaciu nam drzali do 13:00 a bolo uz 15:00 tak sup sup, nieco s tym urobit. Velmi mili ludia, len co sme vosli do dveri, vyskocila zo stolicky taka mila pani a hned mi podala do ruky kluc od izby. Vysvetlil msom jej, ze my tu nie sme ubytovani. Vyzerala byt sklamana, chudatko. Ale ochotne zavolala sefku, ktoru sme poprosili aby zavolala do Jujuy a povedala im, ze nech nerusia rezervaciu, ze nas bus tam dorazi okolo deviatej. Tak im slecna povedala, z mne neznamych pricin, ze nech drzia rezervaciu do osmej. A to este netusila (ani my), ze dorazime takmer o jedenastej.

Salta je s takmer pol milionom obyvatelov osmim najvacsim mestom Argentiny ale napriek tomu ake je to roztahane mesto ma velmi prijemne a utulne centrum, ktore je plne spanielskej kolonialnej architektury. Uz som prisiel na to, ako je to s tymi namestiama Plaza de Armas. V Argentine ma kazde mesto ako svoje hlavne namestie vzdy namestie 9. jula kedze sa jedna o den nezavislosti. Aj v Salta je toto namestie najkrajsie, plne zelene a pomarancovnikov, obkolesene krasnymi historickymi budovami. Nachada sa tu Catedral Basilica, ktora zvonku posobi velmi pritazlivo a hned vedla je arcibiskupsky palac (skor taky palacik). Katedrala sa otvara po poludnajsej sieste az o piatej, tak sme ju zatial nechali na pokoji, ze sa tam vratime. Presli sme okolo zachovalej budovy z 18. storocia, ktora sa nazyva Cabildo a sluzila spanielom ako spravne stredisko.

Pustili sme sa k z dialky sa vynimajucej krasnej kostolnej vezi. Ked sme dosli k nej, naskytol sa nam pohlad na uchvatny kostol - Iglesia San Francisco, ktory Svata Stolica vyhlasila v roku 1992 za Basilica Menor.

Presli sme sa dalej mestom a vratili sme sa ku katedrale, ktora sa o piatej mala otvarat. K nasmu prekvapeniu sa skutocne par minut po piatej otvorili brany Catedral Basilica a nam sa po vstupe dnu naskytol uchvatny pohlad. Naozaj sme boli doslova ohureny. Uz dlho som nevidel tak krasny a tak velkolepo a pritom utulne posobiaci kostol.

Pri prechadzke mestom sme na kazdom kroku natrafili na krasnu budovu, zaujimave dvere, ci uzasny balkon. Jednym slovom - je tu co pozerat.
Ale samozrejme pudy su pudy a tak sme si to neomylne namierili do restauracie, nieco dobre skonzumovat. Uz par dni mame chut na polievku takze sme to chceli ponat tak kompexne se vsim vsudy. Podvecer sa zjavne bud este alebo uz v podnikoch nevari takze sme obisli par lokalov ale vsade mali len kaviarenske sluzby. Podminy vyzerali super ale co z toho, ked sa tam clovek nenaje. Nakoniec sme to zapichli v tak primerne vyzerajucej restike s mierne flakatymi obrusmi a casnik nam doniesol menu dokonca aj v anglictine. Objednali sme si kukuricnu polievku a nejake kravske maso, Tinka s horcicovou omackou a ja s hubovou.

Ako predjedlo sme automaticky dostali nejake fazule a zelerovu omacku a musim povedat, ze to bolo brutalne dobre. Zhodli sme sa, ze by uplne stacilo toto ako hlavne menu. Samozrejme, ze sa toho predjedla museli nazrat ako keby sme nevedeli ako nechutne velke porcie tu davaju. Za chvilu casnik doniesol kazemu liter polievky (poznamka pre KSC: teplotne to napadne pripominalo Levotschaer Hause), ktoru sme zjedli tak do polovice a potom sme na stol dostali talire obrich rozmeru s kusiskom masa v omacke a zemiakmi. Varia tu excelentne, jednoducho sa tu neda neprezrat. Napokon sa nam podarilo vygulat z lokalu a pomalym krokom sme si to sinuli na autobusovu stanicu.

V urcenom case sa objavilo dvojposchodove Volvo spolocnosti Andesmar a vodicovi sme predlozili nas elektronicky listok, ktoremu sa tak pred tym cudoval zamestnanec autobusovej spolocnosti za prepazkou. Pockali sme kym sa zas vynadiva a pocuduje vodic a potom nas pustil do busu. Zasa sme mali objednane prve dva fleky na hornej palube takze vyhlad ako v IMAXe (no, tak vecer je fakt na co pozerat v tych neosvetlenych koncinach). Ujo nechcel pred nami zjavne vyzerat ako debil tak nas pustil do busu a potom nenapadne utekal do kancelarie Andesmaru aby sa opytal, ze co sme mu to dali do ruky. Bolo zabavne sledovat ako sa otvorilo okienko na zadnych dverach kancelarie autobusovej spolocnosti a vykukla z neho hlava a so zaujmom si nas prezerala. Okienko sa zavrelo aby sa z neho vzapati vyklonila ina hlava, ktora nas pohladom osacovala. A tak sa tam vystriedali styri hlavy. Ja si myslim, ze nikto netusil, co za listok to mame ale kedze si nas vsetci prezreli tak asi usudili, ze sme dostatocni chudaci na to, aby nas v tom buse nechali aj bez dokladu, na ktory su zvyknuti.

V buse sme boli uplne sami a kedze sme mali pred sbeou hodinu a dvadsat minut cesty do San Salvador de Jujuy, pokojne sme sa roztiahli na prvych styroch sedadlach a zapli sme si slovensku muziku. Ten sofer z nas musel mat haluze ked pocul ako sme bliakali "Spomal, mas privysoku rychlost..."

A veruze spomalil az napokon uplne zastal. Pri benzinovom cerpadle, hned pred miestnostou s napisom Andesmar. Vypol motor, vystupil a siel dnu kde nejaka slecna krajala na stroji sunku. Ako sme neskor zistili, ta slecna s tym nijako nesuvisela. Tak som vystupil z busu a siel som von. Vodic bol zhovorcivy a tak som sa dozvedel, ze Volvo busy su najbezpecnejsie na svete, ze sice on ma s tymto konretnym strojom nejaky problem s napravou ale inac je to OK, ma to tri palubne pocitace a aj ciernu skrinku. Siel som sa pozriet po okoli, co znamena 100 krokov na cerpaciu stanicu, kde som zistil, ze liter benzinu stoji 16 korun a vratil som sa do busu. o chvilu dosiel hore vodic aby nam povedal, ze tam budeme stat este hodinu pretoze cakame na iny bus, z ktoreho ku nam prestupia ini cestujuci. Takze nasa karaoke show pokracovala. Nakoniec ludkovia dobehli a tym padom nas umlcali (myslim, ze vodic im este bude dlho vdacny). Potom sme sa pustili smer Jujuy. Samozrejme medzitym zjavne doslo k nejakej dalsej zmene planu a vzdy ked sme mali na dosah San Salvador de Jujuy, tesne pred nim sme odbocili inde aby sme tam nalozili/vylozili ludi. Bud ako bud, 90 kilometrova cesta zo Salta do Jujuy trvala namiesto hodiny a dvadsiatich minut takmer styri hodiny.
Po prichode do Jujuy sme teda zobrali taxik za celych 24 SKK a nechali sme sa hodit do hotela. Tam sme dostali nejaky apartman s dvoma izbami a kupelnou a s velmi ochotnym recepcnym.

Taze tak.