San Salvador de Jujuy
Mam novu teoriu. Pan Boh ked stvoril svet, tak na siedmy den neodpocival. Trochu si po obede schrupol, potom si zobral do ruky stetec, paletu a zacal malovat. A bolo to prave tu v Quebrada de Humahuaca, kde popustil uzdu fantazii a stvoril tak zas nieco nadherne.
V nasom Topliste sme s Tinkou dnesny den zaradili na druhe miesto za Vodopady Iguazu. Bol to pre nas dnes naozaj nezabudnutelny zazitok.
Rano to najskor nevyzeralo slubne. Este doma na Slovensku som mar rozrobenu korespondenciu s jednou jujuyskou cestovkou, kde som po nich chcel aby nam urobili vylet podla nasich predstav. Rozrobena korespondencia v preklade znamena to, ze mi odpisali na jeden e-mail a viac uz nic. Vcera sme do Jujuy dorazili neskoro v noci takze cestovky uz boli zatvorene a tak prvu vec, co sme dnes pri ranajkach urobili, bolo, ze sme slecnu recepcnu poprosili aby nam obvolala cestovky, ze chceme ist na vylet. Samozrejme sme nedomysleli, ze pol deviatej rano je tu hlboka polnoc takze este nikto nepracoval. Ale slecna recepcna bola mila a prisla za nami o deviatej na izbu, ze sa teda spojila s tou nasou cestovkou a ze za nejakych trapnych 145 argentinskych pesos na osobu nam ten vylet urobia. Ze zajtra o desiatej. No tak sme slecne vysvetlili nase poslanie a ze my nie sme ziadny hej alebo pockaj, ze my ficime na turbo dusik (Copyright: Mony) a teda, ze ziadne manana nie je pre nas akceptovatelne. Rozhodli sme sa teda, ze si to zariadime sami a vybrali sme sa na autobusovu stanicu. Opytali sme sa pri par prepazkach, ci ide nejaky bus do Purmamarca - to je dedinka v udoli, ktoru sme chceli navstivit - a dozvedeli sme sa, ze busy chodia casto a jeden ide zrovna o pol hodinu. Tak sme zaplatili 6 (!) ARS na osobu za listok a sli sme pozriet na okolite stanky s cackami aby sme si kratili chvilu do prichodu busu.
Dosiel taky chudatko usmudlany a rozhegany medzimestsky bus a my, kedze sme boli cestnymi drzitelmi miesteniek 9 a 10 sme sa usalasili ako prvi a s napatim ocakavali slavnostny vyjazd zo stanice. Stalo sa, odisli sme takmer na cas a po nejakej hodine a pol sme presli vzdialenost 47 kilometrov a boli sme na mieste.
Uz samotna cesta nam vyrazila dych. Neskutocne kanony, hory roznych tvarov a farieb - no proste rozpravka. Bus sa vliekol, ale nie preto, ze by bola cesta nebezpecna ale preto, ze uz ma svoje odsluzene. Nevedeli sme sa cez mierne zaspinene okna vynadivat na hory, ktore menili farbu zo sivej cez hnedu, cervenu, fialovu az do zelenej. Vrcholom vsetkeho bola samotna dedinka Purmamarca. Je to mini-pini valal s nadhernymi hlinenymi ale aj murovanymi domcekmi, ucupena medzi dych vyrazajucimi skalami. A co nas potesilo, na tych skalach rastli take kaktusy ako sme videli len vo filmoch z Mexika, ci z Divokeho zapadu (teda ja konkretne som to videl vo filme Lolek a Bolek na ceste okolo sveta). Tak sme sa vystverali k jednemu takemu obrovi a potom aj trochu vyssie a vychutnavali sme si pohlad na kazdu stranu. To sa neda vymysliet, to proste musi vzniknut. Z kazdeho rohu dediny sa dalo vidiet nejake uchvatne farebne skalisko.
Uprostred dedinky maju take male namesticko kde predavaju aymarske zeny svoje vyrobky ale vobec nie su pushy a netahaju nikoho za rukav aby si nieco kupil. Tie ich uzasne latky a svetre co hraju farbami ako okolite hory su fakt pecka.
Dedina ma uzasnu atmosferu. Nie je tam mobilny signal ani internet cafe, nikto sa neponahla a je tam bozske ticho. Toto by mohli byt normalne kupele na nervy.
Ked sme vystupili z autobusu, pristupila k nam jedna pani, ze ci nechceme ist na vylet do Salinas Grandes. Tak som jej povedal: "Caja, sak Ty mi citas myslienky - ved kvoli tomu sme sem prisli". Teda nesformuloval som to presne takto ale dohodli sme sa. Zaplatili sme na osobu 20 ARS a dohodli sme sa, ze sa o druhej stretneme na rohu. Takze sme mali kopec casu aby sme sa mohli tulat po okolitych kopcoch i po dedine.
Na obed sme zasli do nadhernej restauracie, kde sme sa usadili na dvore ozdobenom roznymi kaktusmi. Dali sme si maso z lamy v salviovej omacke a zemiaky. Ako to uz byva, ledva sme sa dostali od stola pretoze porcie su robene zrejme na tazkotonaznych americkych turistov.
O druhej sme sa dostavili na roh ale kedze ja inteligent som si nebol schopny zapamatat, o ktory roh sa jednalo tak sme sa dostavili presne na styri, kym sme trafili ten spravny. Dosiel Felippe na aute a usadili sme sa do neho spolu s nejakym manzelskym parom z Mendozy a ich roztomilou dcerkou a nejakym spanielsky hovoriacim chalanom neznameho povodu a vierovyznania. Mali sme namierene do Salinas Grandes- jedna sa o solnu pust kde, necakane, sa tazi sol. Teda zbiera sa z povrchu. Od dedidny Purmamarca su Salinas Grandes vzdialene este asi 74 kilometrov cez uchvatne ale naozaj uchvatne hory. Najskor sme museli vystupit do vysky 3 515 metrov nad morom a potom, pomalicky sa priblizujuc k hraniciam s Chile, sme zasa na druhej strane zisli dolu k Salinas Grandes. Ked sme stupali na vrch vsimli sme si cencule. Trochu sme ostali zhaluzeni kedze vonku zurilo 26 stupnov, ked sme nasadli do auta a za oknami auta fakt prazilo slnko. Ked sme ale hore zsatali a vystupili s auta, hned sme pochopili suvist medzi nadmorskou vyskou a tymi cenculmi. Bola tam kvalitna kosa a fukalo jak v kosickej kotline. Ale ten pohlad stal za to.
Pokracovali sme v ceste a navela-navela dosli sme k uchvatnej bielej ploche, ktora bola tvorena malymi zoskupeniami soli akoby vo vcelich plastoch. Vypalovak pre oci, takze sme vacsinu casu museli mat na ksichte slnencne bryle. (Mony, Tinka zaradila solne krystaly do Tvojej zbierky kamenov). To musite vidiet aby ste mali predstavu o com tocim. Nekonecna biela plan, v pozadi cervene hory a nad nimi belase nebo s bielymi oblakmi.
Pokochali sme sa, niektori sme ochutnali (vsak Tinka..) a mohli sme sa pobrat nazad do Purmamarca tou nadhernou krajinou, posiatou kaktusmi a kde-tu pobehujucimi vikunami (pribuzne lamy - jaky som frajer ked mi to Felippe povedal).
V Purmamarca sme si slahli coca colu lebo ta cesta zakrutami nas nejak dorazila a takmer sme sa dogrcali. Ale jedna kola to urobila a hned sme si od radosti kupili tricka s motivom jaskynnej malby, ktora sa nachadza asi 30 kilometrov od tejto rozkosnej dedinky. Za pol hodku dosiel bus a slo sa do San Salvador de Jujuy kde sme dosli za tmy. teraz dopisujeme posledne riadky a ideme do hotela aby sme sa zbalili (pomoooooc, zasa ! - nenavidim to !) pretoze kratko po polnoci odchadzame do mestecka La Quiaca na hraniciach s Boliviou.
Komentáře
Přehled komentářů
Opat pri zivote;-) s nadsenim citam tento dennik. A s tymi (umeleckymi) fotografiami si to, Danko, spravil naschval...Aby si mal cas pekne fotocky na PC domalovat. Tak sa nepomyl, aby sedeli farby s opisom. Pozdravuj Tinku, straasne je dobra na tych (predchadzajucich)fotkach, musim sa aj ja uz naucit tak uzasne sa usmievat.
hm...
(mravcia kralovna, 15. 6. 2007 21:10)
No, Ferdo nezomrel v ziadnom hoteli, ale mi dnes zozral moj kolac!!! a este si aj posilu zavolal, asi dvesto ich bolo. ehm, Zuzankka, mala si mi vtedy davno dovolit ich vyvrazdit, a nie ich z kanclu vynasat. zjedli mi kolaaaaaaac
ale inak sa uz na vas tesim, kedy nam dorozpravate co sa sem nezmestilo :-)
Rado
(salinas grandes, 15. 6. 2007 20:31)
seruste moji :-)
ta obrovska solna pust je nadherna vsak? je pokryta vodou alebo je to pust momentalne?
super ze ste tam, inak som myslel ostatne, ze az od solneho jazera budu cesty naozaj zle, asi take ako cesta na maminu zahradu v cani.. no ved uvidite :-)
do citania.. inak klobud dole, Danko... super praca s touto strankou...
apropo.. o com mi budes rozpravat po navrate ked vsetko "vykecas" teraz? :-))))
Neblbnite...
(Ferda Mravec, 15. 6. 2007 20:14)Lidicky, sak neblbnite, ja som predsa v mravcom nebi a je mi tu ne tak fajne. Dokonca mam vyhlad na celu expediciu pekne zhora a nemusim sa uz potit v Danyho batohu :-))
to sa mi uľavilo, ale len nakrátko
(magočka9, 15. 6. 2007 15:38)už som sa bála o mravčeka, a mala som pravdu, tú plynovú komoru určite neprežil - to sa tak pripravujete na chile; no už čo nejako prežiť musíte a zákon prírody je neúprosný, predátori víťazia. Hlavne, že sa vrátite živí a zdraví vy moji predátorici
bez fotiek:((((
(hela na materskej:))), 15. 6. 2007 10:24)
to ste spravili naschval!!!!!!
ze ste dnes nedali tie fotky, hlavne ze hiiiiikate cely den, ake je vsetko krasne, a uchvatne a pod. a ja aby som teraz zhava cakala na galeriu, lebo som nasponovana ako guma, ze ako to tam vyzera ked ste taki uneseni.
btw: tiez ocenujem ze ste si nasli cas na ohlasy "spolucestujicich" , moj tam sice ziadny nebol, ale vidim ze unaveni nie ste a casu mate tiez dost, tak asi zopar vymyslim.
Tinka zere auta v omacce :-)
(hrubeska, 15. 6. 2007 10:06)zrovna ve stredu jsme s Claudiem diskutovali problematiku masa. Kdyz doslo na lamy, tak se s odporem otrasl, jako ze lamy se prece neji ... zaver diskuse: prece si nebudou v latamu jist auta, tak dobrou chut, papapapapa
ehm :)
(zuzankka, 15. 6. 2007 9:21)
chcela by som pochvalit vznik novej rubriky NAD LISTAMI DIVAKOV a podakovat sa za zaradenie mojej nikdy nepolozenej otazky :) CHVALIM A DAKUJEM! :D samozrejme ze som vedela aky vies byt kruty daniel (nech je ose zem lahka) ale v takomto hromadnom mnozstve vsetko likvidovat .. hmm .. mi nechci povedat ze mravec vas stipol ! akej bol farby ? :D
bude mi potesenim v najblizsich dnoch vzhliadnut zabery z hor a solnej puste (tej obzvlast - pre porovnanie :)) paaaaa
Fotečky
(Orso, 16. 6. 2007 1:41)