Jazero Titicaca
Z vrchu bol nadherny vyhlad nie len na mesto ale aj na cast jazera. Zvysok jazera zakryvali dalsie vrchy, ktore - ako inac - zakryvali aj samotne slnko takze z nasej rozhladne bolo vidiet uplne vsetko len nie vychod slnka.
Ale aspon sme sa pokochali prebudzajucim sa mestom a ked sa uplne rozvidnelo nechali sme sa odviest nazad do hotela.
Tam sme hned absolvovali ranajky a ako vzdy nasledovalo balenie, co som dnes zvladol az prekvapivo rychlo. Vaky ostali na recepcii a hybaj do pristavu, ktory sa hemzil lodami a lodickami nenasytne hltajucimi turistov. My ako najvacsi znalci sme sa hned natisli do nejakej privatnej lode, z ktorej nas vypoklonkovali ale potom sme uz natrafili na to spravne molo, z ktoreho sa odchadzalo tam, kde sme mali namierene - na plavajuce ostrovy naroda Uru.
Islas flotantes, alebo Urske ostrovy, su zvlastne tym, ze ich obyvatelia ich vybudovali z trstiny a naozaj vlastne plavaju na vode. Trstina casom odhniva a preto vrchnu vrstvu nahradzuju cerstvou trstinou. Z trstiny maju aj domy a ich typicke lode. A ako niekoho mohla napadnut taka uzasna myslienka zitia na vode ? Narod Uru bol dlho ohrozovany agresivnymi narodmi Collov a Inkov a tak sa postupne odstahovali az na vodu aby boli pred nimi chraneni.
K ostrovom sa da dostat jedine lodou takze sme boli nasmerovani na jednu z nich, kde uz sedel Dan, anglicky turista pisuci si dennicek na kolenach. Pochopili sme, ze jeho dennicek mu je na cestach jedinym spolocnikom a preto je pre neho dolezity. O to viac, ze Dan je na cestach uz od oktobra. Takze sme sa na lodi ocitli uz traja a ostavalo este pockat, kym nas bude dostatocny pocet aby lod mohla vyplavat. Ten dostatocny pocet byva zhruba 15 ludi ale dnes sa nad nami posadka zlutovala a ked nastupil australcan s vyzorom Fidela Castra krizeneho so spevakom zo ZZ Top s pani manzelkou a parik americanov, mohli sme vyplavat. Dostali sme oranzove zachranne vesty a vyhnali nas z hornej paluby pretoze marineros neradi vidia ludi na strechach lodi. Plavba bola krasna. Najskor zacala doslova po zelenom koberci pretoze dost velky usek jazera od brehov bol pokryty zelenymi riasami - takou zaburinou, ktorej suvislu vrstvu narusali len odvazne kacky. Neskor sa voda vycistila a zacali pribudat trsy travy a male ostrovceky z trstiny, kde si vtaky robili svoje hniezda.
Cim viac sme sa vzdalovali od brehu, tym viac sa na obzore priblizovali male domceky z trstiny a zvlastne trstinove lode svietacie zvojou zlatistou farbou.
Zakotvili sme pri ostrove a neistym krokom vstupili na "zem" resp na mierne sa prebarajucu masu trstia. Navokol boli porozkladane na zemi tetusky so svojimi suvenirmi a okolo nich pobehovali detvaky v rovnako pestrych haboch ako ich mamy. Jeden domaci pan nam vysvetlil a nazorne ukazal ako sa taky ostrov buduje a spustil do pripraveneho otvoru aj kamen na spagate aby sme videli ako je to hlboko. Po ostrovceku pobehovala vsakovaka hydina aj obcas priletuvsie vtactvo a vsade vladol pokoj. Zvedavo sme si prezreli kazdy kut ostrova a u tetusiek sme si kupili par drobnosti. Tito ludia su velmi mili a ich zivot zavisi na rybolove a na turistoch.
Onedlho priplaval k ostrovceku krasny trstinovy cln s dvoma domorodymi chlapikmi a my sme do neho naskakali. Cln bol az necakane pevny a cisty. Pomalym tempom sme sa plavili cez jazero k dalsiemu ostrovceku a nas kormidelnik nam rozpraval o povode i sucastnom zivote na ostrovoch.
Na dalsom ostrovceku sme si pozreli ako sa taky cln vyraba a dozvedeli sme sa, ze vydrzi tak maximalne rok. Pozreli sme si aj zaujimave piecky, od ktorych sa ktovie preco trstina nechyti.
Nakoniec sme navstivili este jeden ostrovcek kde sme si kupili take tie pekne peruanske pistaly. Tinka aj zahrala ale ja som nedokazal identifikovat melodiu takze potom prestala.
Nasou "Normalnou" lodou sme sa zasa dostali nazad do pristavu a namierili sme si to do centra mesta. Boli sme sa pozriet na trh kde sme na odporucanie Fedakovcov museli ochutnat ich super ovocne dzusy namixovane podla zelania. No nekup dva pol litrove dzusy z cerstveho ovocia za 36 Sk. Presli sme sa po trhu a vybehli sme von. Na najblizsej ulici sme natrafili na cestovku s milou pani, s ktorou sme sa dohodli na tom, ze nas za dve hodky zoberu na vylet do nedalekeho mestecka Sillustani, kde sa nachadzaju pohrebne veze Collov a Inkov. Vybavili sme to velmi rychlo a sli sme sa najest. Nebudem to tu dlho rozoberat ale kazdopadne Tinka si dala neake tacos, ktore boli prudko stiplave. Ae inac to bolo fajn.
V dohodnutu hodinu sme sa objavili pred cestovkou a o chvilu dosiel mikrobus s nejakymi turistami a dvaja este dobehli. Pohli sme sa z mesta a bolo zaujimave sledovat ako sa mikrobus stvera nad mestecko Puno a potom pokracuje po uzasnych rozsiahlych planinach kde sa pasli kravy, ovce a vikune. Krajina bola posiata krasnymi kamennymi obydliami a sem-tam nam domaci zakyvali. Po tristvrte hodine sme sa dostali do mestecka Sillustani, ktore lezi na brehu jazera Umayo a nad nim sa na kopcoch tycia pozostatky zvlastnych vezi, kde sa pochovavali doleziti ludia naroda Colla a Inka.
Na spsrievodca nam porozpraval zakladne informacie o tomto mieste a my sme sa pomaly vystverali az k pohrebnym veziam. Toto miesto sa nachadza vo vyske 4 tisic metrov nad morom takze som sa pri ceste do kopca aj dost zadychal. Stretli sme roztomile stato bielych vikuni a oveciek a uplne to pasovalo do toho koloritu. Ked sme sa dostali na vrch kopca, naskytol sa nam krasny pohlad na jazero Umay a aj na okolite kopce. V popoludnajsom slnku to bol uchvatny pohlad.
Vratili sme sa do Puna a to uz bol, ako inak, cas na veceru. Zapichli sme to v osvedcenej restauracii kde sme boli vcera a ja som si dal pravu incku polievku (sama dobra zeleninka) a kurca v magovej omacke a Tinka sa nabastila nejakej speci kuracej polievky a mega palacinky s jej oblubenym Dulce de Leche (doslova Sladke z mlieka). No a potom uz len inet cafe a za nejake dve hodky uz budeme sediet v buse smer Cuzco. Dufam, ze tentoraz v buse mrznut nebude. Ved sa dozviete...
Komentáře
Přehled komentářů
moji zlati... a nezabudnite na tu druhu "picchu" vyjst, ok? :-)
r
Tihuanoco
(Neznama osoba, 20. 6. 2007 16:45)Netypicky cestovatelska otazka odomna...tam ste nestali, to ste vynechali ??? Lebo vraj to je celkom pecka.....
pozvanka na večeru
(julka ke, 20. 6. 2007 16:27)ahoj tinka alias m... videla som ako ti chutí tacos, ale ked sa vrátiš, tak iste nepohrdneš mojou kuchynou., a mojimi koláčikmi. som z teba úplne paf a naposledy sme tak sledovali hanzelku a zigmunda na ich potulkách svetom.a to bola jojoj dávno. bozkávam julka
nesplnený sen
(ujo Lacher, 20. 6. 2007 12:25)ahoj Maco,tak týmto si ma dorazila úplne. 49 rokov rokov snívam o Macchu Picchu a Ty si ma predbehla.povedz ako to robíš? prajem príjemný pobyt a veľa pekných zážitkov.Keď sa vrátiš všetko mi vyrozprávaš.Dopodrobna!
smer Aqua Calientes
(Rado, 20. 6. 2007 9:47)
klobuk dole, co Vy vsetko stihate a akym tempom.. ja to nestiham citat :-)
Puno je mile mestecko, ale Cuzco je uzasne.. no ved uvidite :-)))
ranným operencom
(magočka9, 20. 6. 2007 7:15)Je mi ľúto, že vám ten východ slnka nevyšiel, ale na druhej strane vám to tie super zážitky s domorodcami určite vynahradili.Ja som mala aj východ slnka aj zážitky s našimi domorodcami a verím, že by ste sa nevymenili. Rozšírila sa vám aj zbierka dopravných prostriedkov - ten čln vyzerá v pohode, ale neviem s akým pocitom by som do neho liezla, keby som vedela, z čoho je stvorený. Už som sa obávala, že neuvidím danyho, ale napravil to posledným záberom, len škoda, že tiež nemá takú farebnú čiapočku. Držte sa a píšte, píšte, píšte.
"wayana picchu"
(rado, 20. 6. 2007 20:45)