Mam otazku. Ak by vam sudicky pri narodeni predpovedali, ze budete falsovatelia penazi a teda v sucastnosti by ste sa zaoberali tymto umeleckym remeslom, zvolili by ste si falsovanie bankoviek alebo minci ?
Ja totiz nedokazem pochopit preco sa niekto rozhodne falsovat mince.

Vcera vecer, este v Cuzco, sme sa viezli v taxiku a ako vzdy sme mali zaplatit 2 Soles (kazda jazda taxikom v Cuzco, bez ohladu na to kam idete, stoji zjavne 2 Soles co je cca. 16 Sk). Nemali sme presne a tak som dal taxikarovi mincu s hodnotou 5 Soles. ten mi ju po chvili vratil s tym, ze je falosna. Najprv sme sa zasmiali a neveriacky sme sa ho opytali ci to mysli vazne, pretoze nam neslo do hlavy preco by niekto falsoval mincu v hodnote asi 40 Sk navyse vyrobenu z dvoch kovov odlisnej farby co musi byt dost zlozite na vyrobu. Taxikar nam dal na javo, ze to mysli smrtelne vazne a mincu mi vratil. Mal som v penazenke este dve 5kove mince a tak som mu dal druhu. Tiez falosna. Tretiu. Falosna. Napokon som mu teda zaplatil bankovkou v hodnote 10 Soles a on mi vydal 8 Soles.
Kedze sme sa prave chystali vymenit nejake dolce za peruanske Soles, hned som na uja v zmenarni vybehol s mincami a ukazal som mu vsetky styri (aj s tou co mi vydal taxikar) a opytal som sa ho, ci su fakt falosne. Neomylne siahol po jednej a prehlasil, ze tato je falosna. ukazal nam rozdiely, na prvy pohlad nepostrehnutelne. Tak sme sa podakovali a sli prec. Ta falosna minca bola ta, ktoru mi vydal taxikar. Vsetky ostatne boli prave. Klobuk dolu pan taxikar....

V hoteli sme si este raz u uja recepcneho potvrdili, ze taxikarova minca je falosna ale ujo recepcny povedal s usmevom, ze to nevadi, ze vecer nikto rozdiel nespozna. mal pravdu. Rano som nou platil inemu taxikarovi...

V skorych rannych hodinach sme sa dostavili na zeleznicnu stanicu San Pedro kde sme chilu pockali kym vsetci ti uniformovani ujovia a tety urobia co maju a pustia nas do vlaku. Tetuska pri brane nam odtrhla cast listku a navigovala do vagonu E, ktory bol nedaleko. Pekny, na modro natrety vlak so zltym napisom Perurail cakal na naval turistov, ktori sa chceli dostat - rovnako ako my - do Aguas Calientes. Toto mestecko (Aguas Calientes = Horuce Vody) je najblizsie k Machu Picchu a tam ma vlak konecnu. Usadili sme sa na pridelene miesta a sledovali ako sa vlak zaplna.

Konecne sme sa pohli a z reproduktoru sa ozvalo privitanie, ktore sme prerusovali somranim "Nehuc a dones ranajky". Kedze sme rano nestihli ranajky v hoteli, toto bola pre nas najdolezitejsia cast nasej vyse trojhodinovej cesty do Aguas Calientes.

Ujo sa vyrozpraval a vysvetlil nam, ze prvy usek cesty bude stylom zig-zag a teda, ze sa nemame cudovat ked pojde vlak chilu dopredu a chvilu dozadu. I tak bolo. Vzhladom k tomu, ze na tomto prvom useku musi vlak prekonat velky vyskovy rozdiel, je to mozne len pomocou cikcakovitej trate. To stupanie bolo zaujimave pretoze sme si z vysky pozreli prebudzajuce sa Cuzco.

Potom vlak zasa chvilu klesal do trochu menej zaujimavych koncin ale po nejakej hodinke cesty sme sa konecne dostali do udolia zvaneho Urubamba a bola to nezabudnutelna cesta. Uz teraz sa tesime na spiatocnu cestu. Musim povedat, ze aj keby sme sa z nejakych pricin nedostali na samotne Macchu Picchu, ta cesta do Aguas Calientes bola sama o sebe neskutocnym zazitkom. Rieka Urubamba, popri ktorej sa tiahne zeleznicna trat, nadherne posobi pri uchvatnych horach, v ktorom je udolie zasadene. Hole, slnkom opalene vrchy sa striedaju so zasnezenymi konciarmi aby ich v zapati vystriedali neuveritelne zelene zaoblene vrchy ake by clvek ocakaval na ostrove Fiji. Clovek nestiha pozerat raz nalavo a raz napravo a kazdu chvilu sa pred vami vynara nova sceneria, ktora krasou predci tu predoslu.

Tinka este pocas tej menej zaujimavej casti cesty vyhlasila, ze ak teda nenesu ranajky tak ona ide spat a uvelebila sa na vedlajsich sedadlach.

Zobudila sa az na vonu kavy, vinucu sa z vozika, ktory presiel okolo. Dostali sme sandwich a vyborny zakusok a mohli sme si vybrat kavu, dzus alebo caj z kokovych listov. Boli sme spokojni kedze sme sa konecne dockali ranajok a mohli sme tak nerusene vychutnavat krasu plynucu za oknami vlakovej supravy.

Po vyse troch hodinach sme dorazili do stanice Aguas Calientes, kde nas privitali mraky ludi ponukajucich ubytovanie ci sprievodcovske sluzby. Kedze sme si ubytko na zaklade odporucania LonelyPlanet rezervovali vopred mailom, zamierili sme si to smerom k rieke, kde by sa mal nachadzat hotelik s milym nazvom La Pequena Casita (Maly domcek). Od stanice skoro az k rieke sa tiahne trh takze kazdy clovek vystupivsi z vlaku alebo k nemu mieriaci jednoducho musi prejst popri stankoch so vsetkymi tymi nadhernymi vecami.

Prekvapilo ma, ze predavaci vobec neboli otravni takze sme pokojne presli cez trh a na moste sme hned zbadali (vy uz asi tusite, ze Tinka zbadala) napis La Pequena Casita a pobrali sme sa tam. Maly domcek v preklade znamena peknu 4 poschodovu budovu s velmi milou recepcnou, ktora nas zdvorilo poziadala aby sme chvilocku pockali, ze izba sa upratuje. A naozaj, po chvili sme dostali kluce a vysli na poschodie. Izba je super a presne, ako bolo pisane v sprievodcovi nas uspava rieka pretekajuca popod nase okna.

Dnes sme cely den ponali easy-peasy takze ziaden zhon. Po ubytovani sme sa sli pozriet na trh a kochali sa vsetkymi tymi neuveritelnymi farbami latok, ci roznymi rucne spracovanymi uzitocnymi i dekorativnymi predmetmi.

Po plodnej navsteve trhu sme si dali obed v nedalekej restauracii (pstruhy) a nasadli do jedneho z pristavenych autobusov, ktory nas mal vyviezt 8 kilometrov brutalnym stupanim az k Machu Picchu. Autobusy odchadzaju neustale, vzdy ked sa naplnia. Kedze sme akurat nestihli jeden, co prave odchadzal, nastupili sme do dalsieho a ten sa o chvilu pohol, aj ked bol takmer prazdny.
Cesta nahor k Machu Picchu je ako reklama na samotne Macchu Picchu. Dviha vas zo sedadla s pocitom, ze uz bezpodmienecne musite Machu Picchu vidiet pretoze to co vidite za oknami je neskutocna krasa a urcite je to take krasne ako samotne Machu Picchu. Vsade navokol uchvatne zelene hory a autobus sa stvera vyssie a vyssie stale ponukajuc uchvatnejsi obraz.

Po nejakych 20 minutach stverania sa do kopca sme dorazili k mierne komercnemu vchodu do arealu kde nas uputal velky stan spolocnosti telefonica, kde boli nachystane pocitace s pripojenim na internet (ano na Machu Picchu je internet a aj mobilny singnal) kde mozu navstevnici on-line hlasovat za Machu Picchu ako za novy siedmy div sveta. Kedze mi sme hlasovali uz davnejsie, pobrali sme sa do pokladne kupit si listky. Pokladna je riesena dost nestastne kedze musite vojst dovnutra do miestnosti. nechcem si predstavit aky chaos tam musi byt ked sa tam natrepu 4 busy plne turistov. Druhym nestastim je neochotna a neprijemna tetka, ktora predava vstupenky. Najskor nechcela zobrat nase dolare a ked sme teda vytiahli peruanske Soles a zacali tam vypocitavat, zrazu ju osvietilo a zobrala dolare (alebo to bolo preto, ze Tinka jej mierne znechutenym tonom povedala, co si o celej tejto transakcii mysli ?).

S listkami v ruke sme sa konecne mohli pobrat ku vchodu do samotneho arealu a pustili sme sa po najblizsom chodnicku hore. netrvalo dlho a dostali sme sa na jednu zo zelenych teras a ked sme sa pozreli pred seba, naskytol sa nam taky uchvatny pohlad aky je mozne vidiet na kazdej druhej pohladnici ci obrazku.
Uzasne zelene miesto s krasnymi terasami a kamennymi domcekmi posadene na vrchu obklopenom obrovskou pripastou a nadhernymi horami a nad tym vsetkym sa tyciaca hora Huayna Picchu (= Mlady vrch).

Nemohli sme sa vinadivat na tu nadheru. Fakt posvatne miesto. Pomalym tempom sme sa dostali do farmarskej sekcie, kde sa nachadzaju terasy, kde sa pestovali rozne plodiny, ktore mali toto incke mesto uzivit. Z teras sme zisli dolu k posvatnemu namestiu a este kusok nizsie do takeho mileho kutika, kde sa pasli lamy a meditovali rozni ludia. Na tomto mieste sa mi strasne paci to, ze tu sa nemusite hnat niekam ale kedykolvek si mozete takmer kdekolvek jednoducho sadnut na kamen alebo lahnut na travu a len tak sa divat na tu nadheru, co vytvorili Inkovia alebo na tu nadheru co vytvorila matka priroda.

Presli sme postupne cele toto nadherne miesto a pri hornom komplexe budov nas uputal jeden mily japonsky ujo, ktory nas chcel silou mocou odfotit co sme s vdakou prijali. Vzapati sme ho stretli spolu so skupinkou Japoncikov ako vsetci uzasnuto hladia nikde do dialky na oblohu. Ujo Japonec zbadajuc nas, hned ukazal na oblohu a vzrusene vykrikoval "Limbo, limbo". No tak samozrejme, limbo si nenechame ujst a rychlo sme sa teda ponahlali na to miesto kde stala skupinka Japoncov s otvorenymi ustami a zivo sme pri tom diskutovali, co to limbo moze byt. Prisli sme na to, ze hadam sa bude jednat o japonsky vyraz pre kondora alebo ineho zaujimaveho vtaka, ktory iste teraz majestatne kruzi nad Machu Picchu. Ked sme sa dostali ku nim a kamenne mury nam uz nezaclanali vyhlad, pustili sme sa do strasneho smiechu, co Japonci nepochopili ale nam to jednoducho prislo strasne smiesne. Na oblohe sa crtala nadherna duha a nam hned doslo, ze v ujovej japonskej anglictine znamena limbo jednoducho rainbow.

Pokracovali sme pozvolna dalej a presli popri kralovskych hrobkach az nazad k farmarskym terasam az k vychodu. Nasadli sme do pripraveneho autobusu, zobrali sme si kazdy flasu vody, ktora bola v buse bezplatne k dispozicii a pockali sme na odchod busu. Ked sme sli dolu, za jednou zakrutou sa objavilo male chlapca v inckom odeve mavajuce nam a kriciace na pozdrav. Pokracovali sme v ceste prudkym klesanim a o par zakrut dalej stalo to iste chlapca pred nami a zasa mavalo. takto sa to opakovalo dookola az dolu. Ten nezmar utekal skratkou po strmych kamennych schodoch pred nami a vzdy bol na ceste skor ako nas autobus. Chvilu som si myslel, ze je ich viac a striedaju sa ale zda sa, ze sa jednalo o jedine chlapca -* vytrvalca. Nakoniec uz dolu v Aguas Calientes pristupil ku nam do busu a pekne sa nam prihovoril. od kazdeho cestujuceho dostal jeden Sol amy sme mu este pribalili jeden balik cukrikov, ktore uz dva tyzdne vlacime so sebou, ze ked stretneme nejake decka, nech maju radost.

Teraz sa dosyta vychrapeme pretoze zajtra nas caka navrat na Machu Picchu hned rano aby sme stihli vyjst na Huayna Picchu.