Jdi na obsah Jdi na menu
 


Sao Paulo

7. 6. 2007

Obrazek

Ja,co zastanca vsetkych novych vymozenosti som Tinku cely den presviedcal, ze je nanajvys nutne, ba priam az ziaduce aby sme nestali na letisku ako trapky v sore na check-in ale aby sme sa ako moderni ludia zaregistrovali priamo na webe spolocnosti Swiss. To sa robi jednoducho tak, ze si na webe zadate vase meno a cislo letenky, zvolite cislo sedadla a vytlacite palubny listok. Na vytlacenie palubneho listka je potrebne mat doma aspon 1 ks cisteho bieleho kancelarskeho papiere. Verte-neverte u Tinky sa po chilach pochybnosti a suzenia skutocne nasiel presne jeden kus kancelarskeho papiera (tymto mozem oficialne potvrdit vedeniu spolocnosti Cisco: vasi zamestanci skutocne nic nevynasaju z firmy). Nakoniec sme sa teda dohodli, ze pre nedostatok surovin sa cez web zaregistrujem len ja. Bolo to skutocne jednoduche - napokon ved sa jedna o svajciarsku letecku spolocnost, takze stacili tri kroky a bol som registrovany a tak som klikol na pozadovane tlacidlo ... a v tej chvili som zistil, ze to asi bolo nespravne tlacidlo. Takze bol som zaregistrovany ale bez palubnej vstupenky. No a mili dokonali svajciari neberu do uvahy, ze medzi ich cestujucich mozu patrit aj menej schopni jedinci a tak na stranke nenajdete moznost vratit sa spat. Takze hybaj na letisko, pekne sa postavit na check-ine do sory a este aj vysvetlit dotycnej osobe, ze som zaregistrovany ale vlastne nie som.
Dotycna pracovnicka check-inu, kedze zije v Prahe a nie vo Svajciarsku, s pochopenim prijala moje vysvetlenie "..ale viete, nefungovala mi tlaciaren" a vystavila mi novy palubny listok.

Obrazek

Tinka si ako vzdy, ked sa nachadza na letisku Ruzyne, neodpustila navstevu ticket counter spolocnosti GTS International kde stravila kratku chvilu v druznom rozhovore s Tomasom a Patrikom a ake to stastie, prave vtedy sa tam vyskytol aj Dlouhy Kour (pre slovenskych citatelov znalych pomerov v GTS sa jedna o osobu menom Lothar). Ja som ho hned iniciativne pozdravil neformalnym "Hello" a on ako spravny anglican moj pozdrav uprimne opatoval pricom sa mi zazdalo, ze v jeho ociach zablysli dva velke otazniky pretoze zrejme netusil, kto som.

Potom sme sa uz ponahlali k odletovej brane kde sme zbadali pripraveny podozrivo nezaujimavy biely stroj s logom spolocnosti Cirrus. Dalo sa rozoznat, ze sa jedna o Boeing ale vyzeral, ze dosluhuje a jeho piloti dostali pokyn ho niekde za kazdu cenu rozbit aby poistovna cvakala. Neskor sme si vsimli, ze frustrovany sofer tohoto stroja sa tieto pokyny snazil naplnit. Zabavnejsou castou letu boli Sicherheit Instruktionen s pravym tirolskym prizvukom. Uz som cakal len to, ze vybehne prvy pilot a zacne jodlovat. Ale nic. Nuda jak traky, tirolske. Skoda, ze ste nevideli tu letusku. Sympaticke dievca, ale keby ste sa zrazu z nicoho nic zobudili a zistili by ste, ze sa nachadzate v tomto lietadle, pri pohlade na nu by vam bolo jasne, ze je to Nemka ako remen alebo tomu podobna odroda. Fakt, hned ako som ju zbadal, napadlo mi rovno jej jedine mozne meno: Anke Engelke.

Z Prahy sme odleteli s nepatrnym 20 minutovym meskanim, ktore sme si kratili citanim palubneho casopisu plneho reklam na svajciarske hodinky v duchu svajciarskej presnosti.

Pristatie bolo zjavne prevedene s cielom konecne rozlomit trup lietadla na dva kusy aby to uz mal ten ubohy stroj za sebou ale ani tentoraz sa to nepodarilo.

Po prilete do Zurichu sme sa presunuli automatickym minivlacikom na iny terminal,odkial sme mali pokracovat v ceste. Kratku jazdu tunelom medzi terminalmi nam skracovali halucinogenne vyobrazenia Matterhornu blikajuce za oknami a javiace sa ako hologram. Do toho hucala krava Milka a trubili tie zname svajciarske dlhe lesne rohy. No vacsi gyc tazko vymysliet ale musim povedat, ze tvorcovia tohoto prapodivneho predstavenia si zasluzia nas obdiv. My by sme samozrejme nic z tychto nadhernych multimedialnych pocinov nezaregistrovali, keby nas na to vedla sediaci pan z Hing Kongu na to neustale neupozornoval.

Na letisku sme si nemohli nevsimnut styroch arabskych spoluobcanov rozloziacich si na zemi koberceky a modliacich sa smerom k Mekke. Vsetkych 200 cestujucich cakajucich na boarding pri odletovej brane malo na cele napisanu jedinu vetu: "povedzte mi, ze ti styria nepocestuju s nami, prosiiiiim". A veruze pocestovali. Ale povedzme si uprimne, co su styria zahadne vyzerajuci clenovia Al Quaidy proti trom nevinne vyzerajucim talianskym detom, ktore sa v lietadle usadili dva rady za nami. A vlastne, ked som sa tak poobzeral v lietadle vedla seba, zistil som ze detvaky vsetkych ras a narodnosti su strategicky rozmiestnene navokol nas s cielom neumoznit nam zazmurit oka ani na minutu. A veru, spociatku sa im to darilo. Na chvilu som si dal na usi sluchadla a zapol palubny entertainment system a z 80 CDciek som si vybral Michaela Jacksona (ehm, Zuzana) ale napriek maximalnej hlasitosti sa ani Misovi nepodarilo detvaky prehlusit. Vtom som si spomenul na nezistny dar od mojho anjela strazneho a vytiahol som z vaku stuple do usi (mille grazie Orso).

Co sa tyka samotneho entertainment systemu, spociatku nastal problem kedze Tinka sice dostala sluchadla ale v rukovati jej sedadla sa nenachadzal priestor na ich zapojenie. Tak sme sa chvilu snazili vyriesit tento problem tym, ze si obe sluchadla napojime na ten isty bod a budeme obaja pozerat a pocuvat to iste. Nebolo by to najpohodlnejsie ale slo by to.

Obrazek

Po chvili ale vysvitlo, ze ziadne kompromisy nebudu potrebne kedze Tinka sa zrazu prepla do Stand-by modu a zotrvala tak az do podavania vecere.

Musim povedat, ze spolocnost Swiss nas nejak velmi neohurila ale pochvala patri stewardkam a stewardom, ktori hovoria kazdy asi siestimi jazykmi a su velmi mili.Veceru v podobe hovadzieho niecoho sme zakoncili Secret de Mousse - brutalne sladkym karamelovym kremom. Tinka hned po veceri bez akehokolvek zavahania opat upadla do spanku a ja som si pomohol Kinedrylom, stuplami do usi a skraboskou na oci a tak sa mi podarilo zvitazit nad non-stop trvajucimi vykrikmi nadsenych detvakov objaviacich tu spadnuty oriesok pod sedadlom, tam zas trciacu nohu tucneho uja bez topanky.
Poznate Houdiniho ? Ten skvely eskamoter, ktory sa nechal zvizat do retazi a hodit do vody a potom sa z tych retazi dostal. Tak ak by ste si chceli predstavit ako vyzeral, mali ste sa pozerat na mna v lietadle podcasmojho umeleho spanku. Raz som sa snazil lezat ako mrtvy namornik, ktoreho prave za zvuku dela spustaju z lafety do mora, inokedy som mal kolena az za usami sta sutaziaci v sutazi "najdi si voju polohu v krabici od topanok". Postupnym striedanim moznych i nemoznych poloh na ploche 50 cm stvorcovych som uspesne prekonal noc v lietadle.

Obrazek

V Sao Paulo sme pristali nad ranom a bolo vzrusujuce sledovat tie miliony malych svetielok blikajucich ci ziariacich do prebudzajuceho sa rana.

Na letisku sme stravili prijemnych 6 hodin posedavanim, pocuvanim muziky,obcasnym spievanim (na zdesenie okolosediacich) a pozorovanim ludi.
Okolo desiatej sme sa rozhodli zapojit do hry "kto najde najdlhsi rad na check-in" a musis s pychou povedat, ze sme boli vo vitaznom druzstve kedze cesta od konca sory ak k prepazke check-in nam trvala rovnych 50 minut. Medzitym sme mali moznost sledovat incident pri inom okienku kde sa schylovalo k fyzickemu utoku jedneho ucastnika sutaze s pracovnikom check-in.Vydeseny pracovnik utiekol a my sme usudili, ze kedze pri tom bola kamera a nebola ochranka, zrejme sa jednalo o natacanie jedneho z 1 300 dielov uspesnej brazilskej telenovely.

Brazilci sa zrejme vyzivaju v kadejakych hrach pretoze hned po registracii na nas let sme boli zapojeni do sutaze "hadaj odkial a kedy Tvoje lietadlo leti". S radostou sme prijali tuto vyzvu kedze sme si boli isti nasim vitazstvom. Ved nie je nic jednoduchsie ako si na palubnom listku precitat, ze odlietame o 12:30 z brany 15.
Netrvalo dlho a zistili sme, ze tvorcovia sutaze nie su ziadne becka.Prvom ulohou bolo najst samotnu odletovu branu c. 15. Kedze odlet lietadla boljasne oznaceny z Terminalu 1 a tam sme aj robili chceck-in, trvalo nam niekolko dlhych minut kym sme po marnom patrani zistili, ze tato brana sa nachadza na Terminali 2.
Pri brane c. 15 sme zistili, ze na display je pri nasom lete uvedeny nastupovy bod brana c. 21. Ha, myslia si, ze s nami vybabru. Rozhodli sme sa teda improvizovat a striedavo sme kontrolovali aj jednu aj druhu branu. Nakoniec zvitazila predsa brana c. 15 a tam sme sa rozhodli pockat. Nase pochybnosti o spravnosti tohoto kroku sa zacali stupnovat s bliziacim sa casom odletu. 10 minut po planovanom case odletu uz bolo jasne, ze v tejto sutazi neuspejeme. A ked zaznelo jedno z pocetnych portugalskych hlaseni o zmene casu odletu a odletovej brany, bezhlavo sa pustili za davom spolusutaziacich aby sme zistili, ze skutocna odletova brana, ktoru sme mali v tejto hre najst mala cislo 19. No co, nemoze byt kazdy den nedela...

Konecne sme sa ocitli v lietadle brazilskej spolocnosti GOL (spravne znie ich cely nazov GOL - inteligentne aerolinie, pozn.redakcie) a dalsiedve hodiny sme stravili cakanim na odlet.

Napokon sa nam podarilo odletiet zo SaoPaulo do brazilskeho statu Parana. Ten prilet do Parana bol uzasny. Pod nami nekonecne more zelenych stromov dazdoveho pralesa bez znamky civilizacie.
Pristali sme na malom sympatickom letisku vo Foz do Iguaz, z ktoreho sme sa busom MHD odviezli na autobusovu stanicu v meste Foz, ako ho skratene volaju domaci.

Obrazek

Tam sme si pockali na iny bus, ktorym sme sa odviezli na brazilsko-argentinske hranice. Imigracni uradnik mal podla ocakavania psychicky problem ohladom toho, ci potrebujeme viza alebo nie pretoze za ten svet nemohol zistit, co za krajina vydala nase pasy. Ked mu jeho skusenejsi kolega poradil, ze sa jedna o Republica Checa, bolo to v suchu a dostali sme vystupnu peciatku.

Obrazek

ObrazekNakoniec sme sa busom dotrepali do centra argentinskeho mestecka Puerto Iguazu, leziacom na druhej strane rieky a konecne sme sa mohli ubytovat. A co je hlavne, mohli sme sa ist niekam najest. Neodpustili sme si hned v prvy vecer pravy argentinsky steak, ktory bol fakt skvely. Este skor,ako nam ho doniesli,sme si mohli vychutnat ja dzus z cerstvej papaye a Tinka melonovy dzus. Za oknami restauracie chvilu spievala akasi indianska kapela, chvilu zasa vykrikovali demonstranti. Inac, to je zaujimave ako oni dodrziavaju tu siestu, no komu u nas by sa uz chcelo demonstrovat vecer...

Po veceri a naslednom nakupe v supermarkete sme sadli do internet cafe aby sme podali toto ocite svedectvo pre buduce generacie. Hodina pouzivania netu tu stoji 24 SKK aj vdaka tomu, ze internet cafe je tu na kazdom rohu. Na letisku v Sao Paulo bol jediny pristup na net v telekomunikacnej spolocnosti,ktora to patricne vyuzila a pytala si 300 SKK na hodinu. Preto sme sa z letiska neozvali...

Dnes je tu sviatoch Corpus Christi - Bozie telo a argentinska mladez to oslavuje svojskym sposobom, uz dve hodiny sa na malom namesti dookola vozia na motorkach a snazia sa ich turovat co najviac - akoze kto najviac prdi tak ten je najvacsi macho. Nie, ze by ma z toho bolela hlava ale boli. Takze idem spat.

By the way, moja milovana suputnicka, kamera Panasonic sa rozhodla hned na zaciatku nasho pobytu vypovedat sluzbu. Z neznamych pricin odisiel display. Cest jej pamiatke.

 

Komentáře

Přehled komentářů

geniaaaalne :)

(zuzankka, 8. 6. 2007 10:13)

ehm daniel, rozhodol si sa v lietadle, prirodzene, spravne :))
genialny dennicek :) akoby som tam bola .. super... a teda som vdacna za kazde pismenko
dufam, ze vzdy a vsade a za kazdych okolnosti si najdete cas na obohatenie nas ostatnych :) tak len cestujte...

kamerka

(rado, 8. 6. 2007 10:13)

ale vam zaaaaaaaaaaaaaaaavidim danko.. toboz ked som tam svojho casu bol a cca viem o com je rec

vychutnajte si foz de iguacu

drzte sa

Maxim???

(BabyLove, 8. 6. 2007 9:40)

Takový trochu půlnoční denník, ne? A pak že Maxim E. Matkin je neznámý... Hele ho! On si lítá do Brazílie :-D

suputnicka

(neznama osoba, 8. 6. 2007 9:35)

a kde ju chces nechat nakoniec alebo komu ju chces darovat ??? lebo pokial je uz teraz zname, vratit sa chces asi bez nej :o)

poctenicko

(Terezka, 8. 6. 2007 9:27)

... k ranni kave asi to nejlepsi, co si clovek muze precist :) Uz ted se tesim na dalsi vypraveni. Majte sa :)

hm...

(katy, 8. 6. 2007 8:49)

Danyyyy, ta si kup novy panasonic Made In Chile, bude urcite dlhsie fungovat, ne jak ta povodna sunka, co neprezila ani dva tyzdne :-)

rozsah???

(hela na materskej:))), 8. 6. 2007 8:38)

tak caute, cestovatelia,
celkom ma prekvapilo ako obsirne ste sa rozhodli ponat vas dennik, povodne som cakala nejake heslovite poznamky v style odrazok. ale tato verzia mna osobne( a vidim ze aj dalsich sledovatelov) potesila kedze ja mam moooooore casu, si vsetko precitat aj niekolkokrat:))))

lepšie ako raňajky

(magočka9, 8. 6. 2007 8:09)

viete, možno nie, že telenovely nebaštím, lebo nemám trpezlivosť ich sledovať, ale Váš prvý denníkový záznam bol lepší ako raňajkové menu. Dúfam, že mi bude chutiť aj obed a v kútiku duše sa teším na jedálniček, ktorý ste nám pripravili na tri týždne. Škoda, že ste sa nezapojili do súťaže o najvyššiu sledovanosť - people meter by sa zmenil na kilometer.

Ci paaaana... :-)

(Sajka, 8. 6. 2007 5:55)

Tha to sa ne tak dobre pri rannej kavicke citaju vase dobrodruzstva :-) Si to tam teda pekne uzivajte, zbierajte nove zazitky a svedectva :-) A DAVAJTE NA SEBA POZOR.
A pre nas ostatnych co sme na starom kontinente ci nejakom inom kontinente...zacnime dalsi den tiez dobrodruzne a hybajme do prace :-))